ZŠK-SR > Články > Športová kynológia na Slovensku

Športová kynológia na Slovensku.

Spracoval: Mgr. Juraj Štaudinger

Športová kynológia ako taká nemá hlboké korene ako napríklad kynológia poľovná. V historicky vzdialenej dobe sa pes využíval vždy na nejaký účel, takže odvetvie športovej kynológie sa vyprofilovalo z kynológie služobnej.

Jednou z prvých zmienok o psoch na území súčasného Slovenska pochádza z doby bronzovej, keď neďaleko mesta Hurbanovo boli nájdené pohrebiská v ktorých sa nachádzali kostrové pozostatky psov rôznych veľkostí. Keďže na lov a poľovačky sa využívali spravidla psy menšieho ako stredného vzrastu podľa kostrových nálezov tu boli pochované aj psy väčších konštitučných veľkosti, preto predpokladáme že tieto psy väčšieho vzrastu boli využívané na stráženie a osobnú ochranu. Podľa zistení o hodnovernosti ktorých môžeme polemizovať však týchto psov mali využívať polovojenské skupiny, môžeme teda týchto psov označiť svojím spôsobom aj za psov služobných.

Prvé relevantné skutočnosti, kde sa použil termín služobná kynológia na území súčasného Slovenska môžeme datovať na rok 1665, keď kňaz Pavol Czeglédy založil v meste Šaľa v miestnom kaštieli školu na výcvik psov. Podľa dostupných záznamov bolo ročne zo šalianskeho panstva rekvirovaných 400 psov pre potreby Uhorského vojska.

K ďalšiemu medzníku pri rozmachu služobnej kynológie môžeme s určitosťou považovať rok 1929, keď od 1. 1. 1929 v znení Výnosu Ministerstva vnútra číslo 27-212/13-1927 bolo pre potreby žandárov systemizované miesto psovoda na „Žandárskych pátracích staniciach“. Príslušníci bezpečnostných zložiek žandárstva boli vysielaný so služobnými psami do výcvikových kurzov ktoré boli organizované vo výcvikovom stredisku v Pýšelých u Prahy. Po návrate z výcvikových kurzov práve títo príslušníci ozbrojeného zboru vo svojom okolí propagovali služobný výcvik psov. Vzhľadom na skutočnosť že „ žandári“ boli v tej dobe značne mienkotvorní široká laická verejnosť sa s vycvičenými psami stretávala a to nielen pri používaní psov na pátranie po zločincoch, ale aj pri verejných vystúpeniach psovodov žandárstva na Slovensku.

Taktiež v chovateľskej praxi čistokrvných plemien, ktoré boli využívané na služobnú kynológiu má „žandársky zbor“ neodškriepiteľné miesto, pretože boli to predovšetkým „žandári“ ktorí odchovávali šteniatka predovšetkým plemien ako nemecký ovčiak, nemecký boxer, doberman, ardelterér.

„Chovná stanice čistokrvných boxerov v Piešťanoch odpredá šteňatá s prvotriednym rodokmeňom z vrhu chovné sučky „Zambo z Kovacích Hamrú PKB 227-II, krytú importovaným boxerom Jakl vom Dom DZB 29.282“, 2 psi a 1sučka k odberu asi 10. septembra 1935. Príslušníkom žandárstva poskytne 20% zľavu predajnej ceny s podmienkou, že kupujúci vycvičí boxera a bude ho používať ako ochranného psa podľa výnosu ministerstva vnútra číslo 48.947-13-33 – denný rozkaz číslo 71-33. Záznamy príjme chovateľ štábni strážmajster Antonín Bendl, Piešťany, Záhradná ulica 1747“ – ( Protokol denných rozkazov Zemského žandárskeho veliteľstva v Bratislave, rozkaz číslo 52 z roku 1935)

Narodené šteniatka boli registrované a zapisované v plemennej knihe “ Klubu pestovateľov policajných a ušľachtilých psov“ v Prahe a chránený názov chovateľskej stanice im priznával „Československý kynologický svaz v Prahe.“.

Obdobie II. svetovej vojny poznačilo nielen chovateľstvo, výcvik a kynológiu ako takú ale aj iné odvetvia ktoré súviseli no aj nesúviseli s kynológiou. Aby nadšenci kynológie toto obdobie ktoré môžeme pre kynológiu nazvať obdobím útlmovým prekonali a v čo najmenšej miere to poznačilo ich dovtedajšie kynologické úsilie vyrábali a vydávali si sami napríklad preukazy pôvodu psov a svojím podpisom overovali pravosť s odporučením že ak vznikne celoštátny kynologický zväz nech preukaz pôvodu ( rodokmeň ) pošle majiteľ psa k overeniu.


(preukaz pôvodu vydávaný chovateľskou stanicou Mit-Šah pred a tesne po II. sv. vojne)

Po ukončení II. Svetovej vojny vo väčšej miere vzniká požiadavka na služobných psov a tak v roku 1949 Povereníctvo vnútra svojím rozkazom zakladá v Mlynskej doline 551 v Bratislave školu na výcvik psov na čelo ktorej bol menovaný kapitán Ján Magál ( nar 4. 4. 1897- +1969. )

Ján Magál, Jozef Režný, Dr. Imrich Toporr, Pavol Lupták, Františk Križan, Dr. Landau, Štefan Herz usporiadali v polovici štyridsiatich rokov 20. storočia v bratislavskej Redute prvú schôdzu kde sa uzhodli, že spracujú stanovy pre kynologickú činnosť, chov a výcvik na Slovensku. Stanovy boli schválené Povereníctvom vnútra a organizácia niesla názov „Spolok chovateľov ušľachtilých psov“ so sídlom v Bratislave. Organizácia viedla vlastnú plemennú knihu psov všetkých plemien okrem poľovných a mala skratku SCHUP. V roku 1951 vznikol na území Československa Zväz pre spoluprácu s armádou – Zväzarm čo v značnej miere ovplyvnilo aj služobnú – športovú kynológiu a to tím že v tomto roku bola kynológia pod Zväzarmom vedená ako kolektívny člen a od roku 1952 ako člen riadny. V tomto roku bola vydaná „ Smernica pre vykonávanie brannej výchovy“ a jednou z hlavných úloh v oblasti kynológie bolo zriaďovanie výcvikových stredísk, ktoré dnes poznáme pod názvom základné organizácie kynologických klubov. Bola vytvorená jedna plemenná kniha „Československá hlavná plemená kniha“ ( ČsHPK ) so sídlom v Prahe a pobočkou v Bratislave . Od 01. 07. 1950 bol vydaný prvý povojnový skúšobný poriadok ktorý obsahoval skúšky všestrannosti označované ako OP 1 až OP a skúšky vrodených vlôh označené ako VV, tento poriadok platil do 31. 3. 1952, keď do platnosti vstúpil nový skúšobný poriadok, ktorý už zahŕňa aj skúšky pre psov špecialistov obranárov a stopárov , tento skúšobný poriadok obsahoval skúšky všestranného výcviku prvého až tretieho stupňa ( SV I až SV III), skúšky obranárske ( OP I – OP II) a skúšky pre psov stopárov ( SP I – SPII) obidva v prvom a druhom stupni zložitosti. V roku 1964 vydal Zväzarm nový skúšobný poriadok ktorý bol vlastne novelizácia predošlého. od 01. 07. 1968 bol vydaný nový skúšobný poriadok tento krát pod hlavičkou Československého zväzu drobného zvieratstva, ktorý platil až do 31. 12. 1976 a boli prvýkrát použité skratky: ZM – skúška základného minima, SVV – skúška všestranného výcviku stupeň 1 až 3, SPO- skúška obranného psa, SPS- skúška psa stopára a SK – skúška kondičná.

V roku 1955 sa v meste Prešov konali jedny z prvých všestranných skúšok na území Slovenska, na skúšky nastúpilo 10 psovodov, ale úspešne ich absolvoval jedine Anton Fabián z Prešova.

Tak ako v štyridsiatich rokoch tak aj v päťdesiatich rokoch minulého storočia, keď bola kynológia organizačne začlenená pod Zväzarmom výraznou mierou jej chod ovplyvnili ozbrojené a bezpečnostné zbory na území nášho štátu a to predovšetkým tím že vo výcvikových strediskách týchto zborov boli pre nie vojensky organizovaných civilných priaznivcom kynológie organizované školenia a kurzy. Počas týchto kurzov bolo vyškolených viacero významných osobností Slovenskej športovej kynológie, ktorí vlastne položili defakto základ dnešnej športovej kynológie na Slovensku. Medzi nimi boli Ján Bačik z Bytče, ktorý bol prvým Slovenským rozhodcom pre posudzovanie výkonu psov v športovej kynológii, Anton Fabián z Prešova, niekoľkonásobný reprezentant Československa v športovej kynológii, ktorý bol odborne pripravovaný vo výcvikovom stredisku Zboru národnej bezpečnosti v Bychorách okres Kolín v Českej republike, alebo Eugen Richnovský z Hodruši Hámrov, ktorý bol vyškolený vo výcvikovom stredisku armády vo vojenskom útvare Grabštejn. Eugen Richnovský chovateľ nemeckých ovčiakov, sa spoločne s Františkom Rosíkom podieľal na vyšľachtení nášho národného plemena československý vlčiak.


(Školenie výcvikárov – figurantov v roku 1959)

Veľmi významnú rolu zohralo aj výcvikové stredisko Zboru národnej bezpečnosti v bratislavskej Mlynskej doline 551, ktorého náčelníkom bol Štefan Jančár. V tomto výcvikovom stredisku boli školený pánmi Štefanom Jančárom, Dr. Danielom Stankom, Pavlom Luptákom a Dr. Rudolfom Švecom rozhodcovia pre posudzovanie exteriéru ale aj výkonu psov. Medzi vtedy vyškolených rozhodcov patrili páni Dušan Barlík, Vojtech Rybanský, dnes už bohužiaľ nebohý Emil Komárek a ďalší.

V polovici šesťdesiatich rokov minulého storočia začal zo strany chovateľov a cvičiteľov silnieť tlak a túžba zlúčiť kynológiu a tak od 01. 01. 1966 bola kynológia spod Zväzarmu vyňatá a bola organizačne začlenená pod kynologický odbor Slovenského zväzu drobnochovateľov. Od 01. 07. 1966 sa tajomníkom kynologického odboru stáva Dušan Barlík, ktorý z poverenia ústrednej rady zakladá Plemennú knihu služobných a spoločenských plemien psov na Slovensku so sídlom v Bratislave.

Kynologický odbor Slovenského zväzu drobnochovateľov (SZDCH) pracoval v tom čase v zložení:
Štefan Jančár – predseda –( bývalý náčelník výcvikového strediska v bratislavskej Mlynskej doline)
MVDr. Rudolf Švec CsC – podpredseda a zároveň predseda rozhodcovského zboru ( predseda klubu nemeckých ovčiakov, majiteľ chovateľskej stanice „z Ivanky pri Dunaji“)
Dušan Barlik – tajomník ( rozhodca pre exteriér, chovateľská stanica“ Mustang“)
Mikuláš Račkaj – člen ( rozhodca pre exteriér)
Jozef Režný – člen ( rozhodca pre exteriér, prvý ústredný poradca chovu pre plemeno nemecký ovčiak , chovateľská stanica „z Turnej“)
Vojtech Rybanský – člen ( rozhodca pre exteriér a výkon, chovateľská stanica „Žer-Ba“)
Bedrich Meszároš – člen ( rozhodca pre exteriér, chovateľská stanica „z Podunaja")
Magda Kosíková – člen ( chovateľka kólii , chovateľská stanica „ z Gatebeckparku“)
Pavol Lupták – člen ( rozhodca pre exteriér, tajomník klubu nemeckého ovčiaka, chovateľská stanica „Mit-Šah“)
Emil Komárek – člen ( rozhodca pre exteriér a výkon chovateľská stanica „ z Bubnovky“)
Jaromír Chochmál – člen ( chovateľská stanica nemeckých ovčiakov „Hojar“)
Ladislav Čižmár – člen ( rozhodca pre výkon)
Ján Káčer – člen ( chovateľská stanica slovenských čuvačov „ z Inoveckých hôr“)
Michal Baran – člen ( chovateľská stanica slovenských čuvačov „ z Tatranských stráni“)
František Kríž - člen ( chovateľská stanica nemeckých ovčiakov „z Ankry“)
V tomto období bolo usporiadaných nespočetné množstvo kynologických a športových akcii , bol vydaný nový skúšobný poriadok s platnosťou od 1. 7. 1967 prvýkrát boli použité skratky: ZM – skúška základného minima, SVV – skúška všestranného výcviku stupeň 1 až 3, SPO- skúška obranného psa, SPS- skúška psa stopára a SK – skúška kondičná, tento skúšobný poriadok platil až do 31. 12. 1976. Kynologické akcie však mali len regionálny charakter a tak sa museli Slovenský športový kynológovia zúčastňovať pretekov v Českej republike. Zlom však nastal v roku 1969, keď boli na Jahodnej neďaleko Košíc usporiadané historicky prvé Majstrovstvá Slovenska vo výkone psov služobných plemien. Víťazom majstrovstiev sa stal Anton Fabián s nemeckým boxerom Kalexom of Bedminton. Od tohto roku sa majstrovstvá Slovenska usporadúvajú až do dnešnej doby každoročne výnimkou bol rok 1979 keď boli v Nitre usporiadané takzvané spartakiádne Majstrovstvá ČSSR, kde štartovalo viacej ako 30 Slovenských kynológov.

V roku 1976 prechádzajú služobné plemená psov opäť pod Zväzarm a plemenná kniha je vedená Slovenskou ústrednou radou kynológie služobných a pracovných plemien so sídlom na námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave a skratkou PK SKSP, ktorá bola členom FCI prostredníctvom Československého poľovníckeho zväzu.

V roku 1990 zaniká Zväzarm a jeho nástupníckou organizáciou sa stáva Združenie športových a technických činností, kde jedným zo zväzov je aj súčasný Zväz športovej kynológie Slovenskej republiky ( ZŠK SR), ktorý dostal do správy Hlavnú plemenu knihu, avšak len pre plemeno nemecký ovčiak, ostatné nepoľovné plemená psov prechádzajú pod SKZ a neskôr pod Slovenskú kynologickú jednotu.

Zväz športovej kynológie Slovenskej republiky ktorého prvým prezidentom bol Ondrej Spišák z Košíc spravuje nielen plemenu knihu pre nemeckých ovčiakov ale aj kynologické kluby ktoré sa venujú športovej kynológii na celom území Slovenska a klub nemeckých ovčiakov pod názvom Slovenská únia chovateľov nemeckých ovčiakov.

Dňa 12. 03. 1993 bolo prostredníctvo Slovenského poľovníckeho zväzu( SPZ ) zvolané spoločné rokovanie troch zväzov ktoré na Slovensku zastrešovali kynológiu a to: Slovenského poľovníckeho zväzu, Slovenského kynologického zväzu a Zväzu športovej kynológie SR s cieľom zlúčenia a používania jednotného názvu Slovenskej kynologickej jednoty ako strešného orgánu kynológie na Slovensku. V októbri 1993 vystupuje zo Slovenskej kynologickej jednoty SKZ a rovnoprávnymi členmi v SKJ ostávajú SPZ a ZŠK SR, ktorý koncom roku 1993 podávajú pod značkou Slovenská kynologická jednota žiadosť o prijatie za člena FCI, kde boli prijatý za asociovaného člena a o rok neskôr za člena riadneho.

Zväz športovej kynológie SR je záujmové združenie fyzických a právnických osôb, dobrovoľná záujmová organizácia, združujúca záujemcov o športovú kynológiu, predovšetkým o výcvik a chov pracovných plemien psov.