ZŠK-SR > Články > História chovu Nemeckého ovčiaka na Slovensku

Autor: Mgr. Štaudinger Juraj

Ako začať a vlastne čím? Asi múdrym citátom: „Kto nepozná históriu ten nebude poznať ani budúcnosť“.

Začnem teda tým, čo je dostupné a relevantné. Prvé zmienky o chove Nemeckého ovčiaka na území Slovenska môžeme datovať na rok 1928, keď sa na výstave psov všetkých plemien v Bratislave - Petržalke prezentovala chovateľská stanica Nemeckých ovčiakov „von KARPATEN BURG“ majiteľky grófky Pálfyovej zo Smoleníc pri Trnave. V mne dostupných historických písomných materiáloch som sa viac o chove nemeckých ovčiakov v tejto chovateľskej stanici nedopátral. Preto sa presuniem o niekoľko rokov pozdnejšie a moje historické bádanie o chove nemeckého ovčiaka na Slovensku do doby, z ktorej existujú listinné dôkazy. Teda chovatelia nemeckého ovčiaka na území bývalého Rakúsko –Uhorska boli od roku 1912 organizovaní v „Pobočke pre chov Nemeckého ovčiaka v rámci Rakúsko – Moravskej zemskej skupiny Morava“, neskôr po vzniku ČSR vzniká v roku 1920 „Československý klub pre nemecké ovčiarske psy so sídlom v Brne“.

Preukazy pôvodu boli vydávané v Prahe a vydával ich "Klub pestovateľov policajných a ušľachtilých psov".

Samotný chov psov, ale predovšetkým nemeckých ovčiakov bol ovplyvnený aj skutočnosťou, že bežní občania sa mu venovali len veľmi zriedkavo, až by som mohol konštatovať, že ojedinele a preto k rozvoju a samotnej chovateľskej činnosti podstatnou mierou prispelo „četníctvo“ (český výraz používam zámerne, pretože spisovným jazykom na území ČSR bola čeština a pojem žandárstvo bol používaný len zriedkavo). Príslušníci jednotlivých „Četníckych staníc“ sa chovu a výcviku nemeckého ovčiaka venovali relatívne dosť intenzívne a ešte väčší rozmach nastal v roku 1929, keď Výnosom Ministerstva vnútra ČSR číslo 38.241/13 z 27. 6. 1929 bolo zriadené systematizované miesto psovoda na „Četníckych pátracích staniciach“.

Jedným takýmto psovodom ( dobový názov „vodič služobného psa“) bol aj štábny strážmajster Rudolf Votruba z pátracej stanice Nitra, ktorý v službách „četníctva“ využíval svojho vlastného – prepožičaného psa ALTA Milušín

Mimo iného, že sa jednalo o veľmi úspešného psa vo výkone služby, ktorý zaznamenal veľa výrazných úspechov o čom často písala aj dobová tlač, (Úspech nitrianskeho policajného psa a podobne), bol tento pes používaný aj v samotnej plemenitbe z dostupných prameňov je nám známe, že nakryl, služobné suky: Hyzu z „Četníckej stanice“ Myjava , Alku z „Četníckej stanice“ Levice – psovod strážmajster Jozef Brat, Libelu z „Četníckej stanice“ Parkan pri Bratislave, Helu z „Četnícekej stanice“ Senica – psovod strážmajster Václav Maršálek z tohoto posledného spojenia vznikli šteniatka : Ožan pridelený na „Četnícku stanicu“ Stará Ďala oddelenie Komárno psovod strážmajster Ján Paulík, Odena – „Četnícka stanica“ Dvory nad Žitavou psovod strážmajster Jaroslav Volný, Odis „Četnícka stanica“ Veľký Kevedež oddelenie Michalovce psovod strážmajster Jozef Koptík, Ortrúda „Četnícka stanica“ Rarbok oddelenie Bratislava psovod strážmajster Jozef Vodvárka.

Alto Milušín bol vystavený na výstave v Prahe, kde bol ohodnotený známkou veľmi dobrý. V roku 1935 štábny strážmajster Rudolf Votruba priviezol z Čiech sučku Lupku, ktorá po dovŕšení 18 mesiacov bola nakrytá Altom. V tejto dobe si štábny strážmajster Votruba požiadal aj o pridelenie chráneného názvu chovateľskej stanice a bol mu pridelený názov „z Prietnadné“.

Z tohto spojenia sa narodilo šesť šteniat Alto, Ajax, Avar, Aro, Asta a Ada

Vplyvom politických udalostí boli v roku 1939 všetci četníci s českou národnosťou odvelení do Čiech a vlastne takto sa skončila aj chovateľská činnosť na území Slovenska v chovnej stanici „z Prietnadné“. V Českej republike bol štábny strážmajster Rudolf Votruba odvelený k „Zemskému četníckemu veliteľstvu v Prahe“ neskôr na „Četnícku stanicu v Kladne“ a potom do Výcvikového strediska Pyšely u Prahy.